Mulčovanie

Som veľmi rada, že o mulčovanie hriadok (t.j. zakrývanie povrchu zeme rozložiteľným materiálom) sa zaujíma čoraz viac ľudí a začína byť v móde. Nemám na mysli mulčovaciu kôru alebo štiepku na okrasných záhonoch.

Z tejto činnosti vyplývajú viaceré výhody. Krátko zhrniem tie, čo mi teraz napadnú, no je ich isto viac:

1. vrstva mulču v značnej miere eliminuje množstvo buriny ktorá by nám bez nej na hriadke vyrástla. Tým nám veľmi uľahčuje prácu, resp. pracujeme menej. Hurá!
2. zadržiava vlahu – vezmite si, že 10 cm vrstva mulču na hriadke dokáže po daždi zadržať až 3 cm vody! Je to zázrak hlavne v lete, kedy sa potom táto zadržaná voda postupne dostáva do zeme a slnko ju nevysuší tak rýchlo ako z pôdy bez mulču. Zázrak! Nemusím tak často polievať! Odpadla mi ďalšia práca so zavlažovaním (tím, ktorí nemajú studňu ale iba vodovod sa to oplatí aj finančne)
3. chráni pôdu pred slnečným žiarením a vetrom, čím zabraňuje erózii a degradácii pôdy. Vezmime si, že za najúrodnejšie pôdy pokladáme napr. aj tie v lese – nikdy ich nik neoral, nekopal, voda tam nenaplavila rastlinné zvyšky ktoré by hnili, je to len jedna vrstva mulču na druhej, v nej živočíchy živiace sa čiastočkami tlejúceho organického materiálu vylučujúce ďalšie toľko potrebné „spracované živiny“
4. samotný mulč svojim rozkladom obohacuje pôdu nielen o NPK (dusík, fosfor, draslík), ale aj o ďalšie veľmi dôležité živiny, ktoré by sme mali problém dodať chemickými hnojivami. Zaujímavé zistenie je, že počas rozkladu, vlastne plošného kompostovania si príroda dokáže dať rady aj s menším množstvom škodlivých látok.
5. množstvom mulču zvyšujete vrstvu ornice – t.j. úrodnú vrstvu pôdy, ktorá je pre pestovanie plodín najdôležitejšia.

 

 Svojim konaním zem len nevyužívame, ale zároveň ju chránime, obohacujeme a zväčšujeme jej množstvo prirodzeným spôsobom – ako príroda sama.

S každým opatrením však treba postupovať s mierou a radšej si ho odskúšať, než sa bezhlavo vrhnúť na zaručené tipy iných. Ja to tiež stále skúšam, hodnotím a hľadám ten najlepší spôsob pre nás.

Zistila som, že mulč na jar spomalí prehrievanie pôdy a teda na začiatku rýchlejšie vyklíčia rastliny vysadené v pôde bez neho. Jednoducho to semiačkam dlhšie trvá. No ak si urobíte takýto pokus doma zistíte, že o mesiac už náskok nie je žiadny lebo neskôr mulč teplo kumuluje (rastlinám je teplo aj počas chladnejšej noci). Keď príde sucho, má to iba výhody. Porovnanie jesennej úrody z oboch hriadok vás uistí v tom, že budúci rok budete mulčovanú plochu zväčšovať – bez ohľadu na čudujúce sa pohľady a komentáre svojich dobroprajných záhradkárčiacich susedov.

No v každom prípade odporúčam (ak mám vôbec na to právo) neprehusťovať výsadbu. Každá rastlina má mať na svoj zdravý vývoj dostatok miesta, slnka, vody a vzduchu! Ak to nezabezpečíte, stretnete sa s chorobami či škodcami (vlhko majú radi slizniaky).

Čím mulčovať?

Ak sa rozprávame o úžitkovej záhrade, prím v odporúčaní hrá slama. Je ľahko dostupná, lacná a prinajhoršom vám z nej narastie na hriadke obilie (veľa obilia). No vytrhnúť ho, či sem – tam ponechať je menej náročné ako neustále pletie buriny. Slama však obsahuje veľa uhlíka a takmer žiadny dusík. Najlepšie je mulčovať už starou slamou – trošku rozloženou. Lebo ak nie, pri jej rozkladaní na hriadke môže dôjsť k tzv. dusíkovej depresii, tj. slama si na svoj rozklad bude „brať“ dusík z pôdy. Potom je dobré párkrát rastliny pohnojiť nejakým dobrým hnojivým výluhom.

Odporúčam mulčovať aj pokosenou trávou. Tu je však riziko opačné – obsahuje viac dusíka ktorý hreje. Určite ste si všimli že ak dáte čerstvo pokosenú trávu na hromadu a o pár dní k nej zájdete z vidlami, parí sa z nej. Ak zamulčujete príliš hrubou vrstvou čerstvo pokosenej trávy, môžete svoju budúci potravu predčasne uvariť J. Takže buď pridávať postupne 1-3cm vrstvu na hriadku (zoschne a bude maličká), alebo ju na kope nechať trocha preschnúť a potom ňou zamulčovať každý kúsok naraz vo väčšej vrstve.

Každý z nás má iný trávnik – my máme prirodzený samovýsevno-rastúci. Nekosíme tak často a sú tam aj semená, ktoré potom vyklíčia. To ale nemusí byť váš prípad. My s tým rátame, no aj tak to robíme. Dodávame ňou do pôdy opäť iné živiny ako len slamou.

Známa mi minulý rok povedala, že jej sa na zakladanie hriadok „na lúke“ osvedčilo jeden rok pokosiť, nasušiť seno, dať ho do veľkej hriadky a nechať tak. Na druhý rok do nej sadiť. Vraj nie je nič lepšie. Tak to ideme tento rok skúsiť aj my. Seno som už na mulčovanie používala, ale nie až v takejto miere….

Mulčovať sa dá aj drevenými hoblinami, pilinami z blízkej píly či od stolára. Vyskúšajte. Vo veľkom množstve však môže zmeniť PH pôdy.

Burinou – áno dobre počujete. Mladou, nekvitnúcou burinou, ktorú vytrhnete s koreňom najlepšie za slnečného dňa a voľne pohodíte na hriadku. To, čo z pôdy odčerpala jej pekne vráti. Samozrejme nemám na mysli pýr, púpavu či iné vytrvalé koreňmi sa rozmnožujúce buriny, ani tie čo už majú semená. Hovorím o jednoročných ešte nekvitnúcich, ktorých zakaždým čo pripravíte pôdu narastie viac ako klíčiacej zeleniny.

Neviem sa stotožniť s výrazom „mulčuje sa kompostom“. Podľa mňa to má s mulčovaním spoločné len to, že sa rozhodí na povrchu pôdu, nezaoráva, nezakopáva. Ja ako záhradkár beriem kompost ako zlato – škoda ním mulčovať a nezakryť ho iným materiálom. Ale proti gustu…

Ešte by som zabudla na kartón – no o tom možno na budúce.

Rozhodnutie či mulčovať a čím je na každom z nás. Zleží na tom, čo kto očakáva. My mulčujeme všetko a tým, čo je v danom momente k dispozícii. K tomu sa ale treba dopracovať vo väčšine prípadov postupne. My sme začali mulčovaním zemiakov – vyskúšajte a neobanujete! Krásne veľké zemiaky bez okopávania – to je niečo!

Niekomu vyhovuje letné večerné polievanie, okopávanie ale dokonalý prehľad o rozmeroch a umiestnenie zeleniny v riadkoch rovných ako od pravítka. Iný skôr uprednostní o trošku viac práce a trpezlivosti na začiatku, potom chaoticky a nie až tak príkladne vyzerajúce hriadky, no menej námahy, ušetrenú vodu a rozmanitejší pôdny život.

Prajeme veľa zdaru v záhradníčení akýmkoľvek spôsobom!