Bio Nebio

Myšlienka označovať všetko, čo je vypestované bez umelých hnojív, postrekov voči burinám, chorobám či škodcom (všetko vyrobené z ropy) bola myslená dobre. Cieľom bolo pomôcť ľuďom začať vnímať rozdiel medzi dvomi druhmi starostlivosti o plodiny. Pomôcť im zamyslieť sa nad týmito rozdielmi a dopadmi na prírodu, nás a naše zdravie.

Väčšina ľudí, ktorí sa stravujú zdravo (len tak, alebo kvôli nejakej chorobe či alergii) sa skôr či neskôr dostanú k organickým potravinám. Dočítajú sa prečo ich jesť a chcú sa vyhnúť požívaniu látok, ktoré potraviny kontaminujú. Aj keď sú väčšinou tieto látky v bežných potravinách pod úrovňou povolenou úradmi, chcú sa vyvarovať aj tohto legálneho množstva.

Spočiatku BIO zaznamenalo veľký boom, potom nás presvedčili, že predsa musia byť drahšie, že zdravie niečo stojí, že musia byť označené a za značku sa vždy platí. Áno, lenže začali sa robiť podfuky aj v tejto oblasti – aj tu sa našli ľudia vydávajúci svoje produkty falošne za bio, začala byť snaha o čo najvyššiu produkciu, o dokonalosť – také isté uniformne veľké mrkvy a rovné uhorky ako v ne-bio-poľnohospodárstve. Keď to dokážu oni, čo je biopoľnohospodárenie horšie?

Až to dospelo k tomu, že sa momentálne BIO dehonestuje a v správach veľmi radi informujú o  prešľapoch, začínajú nás presviedčať, že BIO je hlúposť a ľudia zbytočne míňajú peniaze a iba podporujú podvodníkov. Koľko krát však upozornia na to, že veľa dovozových krásnych jabĺk je striekaných aj 25x kým k nám prídu? Ani raz.

Kde je pravda?

Musíme si povedať, že ak existujú obchody so zdravou výživou, musia existovať aj tie s nezdravou. Či? Ak existuje biozelenina, musí existovať aj chemo-zelenina. Je to tak?

Chceme mať dostatok, preto sa aj poľnohospodári snažia zmaximalizovať produkciu. Zisk ich ženie do rekordného používania umelých hnojív, postrekov, geneticky modifikovaných odolných plodín, k výberu že budú pestovať iba to, čo sa oplatí a na čo sú dotácie. Vytráca sa prirodzené striedanie plodín na poliach, mizne diverzita plodín, pestujú sa monokultúry na čoraz väčších výmerách. Znižuje sa tým množstvo potravy pre včely a iný užitočný hmyz, tým pádom aj pre vtáky, cicavce atď. Kolobeh sme sa predsa učili ešte na základnej škole. Chémia znečisťuje spodné vody, hubí nielen tie živočíchy, ktorých sa chceme zbaviť, ale väčšinou je škodlivá bez rozdielu pre všetkých (mal niekto z vás po striekaní záhrady teplotu?). A to nehovoríme o množstve spotrebovanej ropy či o tom, že od čias kedy sme boli ČSSR a zostavovali sa výživové tabuľky sa niekoľkonásobne zhoršila kvalita pôdy a my si naivne myslíme, že plodiny na nej vypestované majú stále rovnaké nutričné hodnoty.

„Čím viac sa hovorí o BIO, o to menej sa diskutuje o CHEMO a o to menej sa zamýšľame nielen nad samotnými potravinami, ale aj o dopade tejto činnosti na pôdu, vodu, rastliny, živočíchy, celé životné prostredie i na nás samých.

S uvedomením si dopadov svojej činnosti na všetko okolo sme sa stali zanietenými biopestovateľmi bez certifikátu. Chemozeleninu si predsa môžeme kúpiť kdekoľvek. No za našu dám ruku do ohňa v tom, že ani jediným svojim kúskom nezacítili „pomocné“ chemikálie, neobsahuje chemické reziduá, tj. je úplne zdravotne nezávadná a dovolím si tvrdiť, že je vyššej biologickej hodnoty a čistoty – aj keď iba teoreticky, na rozbor sme ju nedávali.

Minule sa ma jeden pán spýtal, či pestujem BIO. Odpovedala som mu, že nepoužívame žiadne chemikálie, teda áno, aj keď nemáme certifikát. Na moje prekvapenie sa do mňa pustil, že celé BIO je podvod a podľa neho úplná blbosť. Moja nadšená romantická myseľ zostala ako obarená. Zachránil to s úsmevom môj milovaný manžel. Tiež vyhlásil „Áno, aj ja si myslím že žiadne BIO neexistuje. Je to úplná hlúposť. Vôbec by sa to nemalo ani označovať a nie za to pýtať ešte toľké peniaze. Veď je to prirodzene vypestovaná zelenina, domáca! Navrhujem aby sme všetko ostatné označovali ako CHEMO. Nech si za značku zaplatia oni.“