Ako sa stať chilli maniakom

O pestovanie a celkovo o záhradu sa v našej rodine zaujímali vždy hlavne moji starí rodičia, z oboch strán, no rodičia k tomu už tak blízko nemali. Vždy som sa divil prečo sa toľko lopotia kvôli pár kusom zeleniny, ktorú som ako dieťa aj tak nejedol.

Neskôr keď sme sa presťahovali do rodinného domu so záhradou prvé roky som nejak nemal čas ani chuť venovať sa tomu, čo moja manželka tak miluje – rýpať sa v zemi a tešiť sa z každej rastlinky, ktorá sa prederie na povrch. Všetko sa zmenilo keď kolegovia v bývalej práci spomenuli, že začali pestovať chilli. Uvedomil som si, že jediný z nich bývam v rodinnom dome a všetci pestujú na balkónoch alebo za oknom. Vtedy mi nad hlavou zasvietila ikonická žiarovka a začal som prieskum svojho potenciálu. Bol pokročilý február a zistil som, že som sa spamätal dosť neskoro, keďže na výsadbu bol čas skoro pred mesiacom. Predsa som len vyskúšal pár semiačok objednať a zasadiť. Keď som to oznámil polovičke tak skoro skolabovala, keďže vedela, že k pestovaniu ako takému nemám takmer žiadny vzťah. No chopila sa príležitosti ukázať mi tento svet z bližšia a pomohla mi, dala základné inštrukcie a keď semienka dorazili, bol som „ready“.

Nadšene som trhal sáčky so semiačkami a pripravoval pôdu. Tešil som sa (ako každý) hlavne na plody, nech už to je, nech ma štípe huba. Semienka som vysial na vatové tampóny nasiaknuté lignohumátnym roztokom (čo sa osvedčilo aj tento rok, postup rád uvediem ak bude záujem) a po vyklíčení som ich preložil do zeme.

Keď sa po pár dňoch ukázali prvé klíčne listy, cítil som veľkú radosť a tešil som sa postupne z každého milimetra, o ktorý narástli. Prvé odrody som samozrejme vyberal podľa obrázkov, nie podľa SHU alebo doby dozrievania. Našťastie som neskončil s tými najnáročnejšími odrodami, takže rástli skoro pred očami. Nakoľko som priesady pestoval v jednej veľkej plastovej krabici namiesto jednotlivých kvetináčov a odrody som označoval, jednu z našich mačiek jeden deň zlákala vidina kopy zeminy a bez hanby medzi papriky urobila potrebu…kto má doma mačku vie, že takýto smrad dokáže človeka v noci aj zobudiť, nie ešte aby to vôbec nezacítil…

Z celkového počtu cca 30 ks sadeníc zostali životaschopné dve… Mačka letela von a odvtedy mala prístup dnu zamietnutý. O pár týždňov posledné mohykánky smerovali do hriadky von, kde sa zakorenili a kvety lákali opeľovačov. Z celej úrody však bolo len na malú fľašku omáčky, ktorú som sa z papričiek rozhodol spraviť.

Ale toto všetko bolo to veľmi cenné, zistil som, že to ide a mal som pred sebou vyše polroka aby som sa rozhodol aké odrody vybrať na budúco sezónu, ktoré sú vhodné do našich podmienok a čo môžem očakávať aj od tých exotickejších a náročnejších.

Za ten čas som mal aj čas preštudovať na čo všetko je vlastne chilli dobré a prečo ho milióny ľudí tak milujú. Za všetko môže látka s menom kapsaicín, ktorú chilli obsahuje. Práve koncentrácia tejto látky určuje to, aká je paprička štipľavá. Jeden múdry človek, volal sa Wilbur Scoville zoradil a utriedil papričky do stupnice, ktorá sa volá SHU (angl. Scoville Heat Units Scale) alebo po našom Scovilleho stupnica pálivosti. Celá je samozrejme omnoho podrobnejšia, ale nám postačuje aj táto, nakoľko sú to najobľúbenejšie odrody.

Príjemne pálivé Jalapeno (cca 5 000 SHU), ktoré sa zbiera hlavne ešte zelené, nakoľko je vtedy najpikantnejšie a ďalšich dozrievaním sladké. Ďalším míľnikom v stupnici je už ostrejsie ale obľúbené Habanero, ktoré bolo vyšľachtené v rôznych farbách od bielej až po čokoládovo hnedú jeho pálivosť je cca 300 000 SHU.

Rebríčku momentálne (od roku 2012) najštipľavejšiu papričku Trinidad Moruga Scorpion (viac ako 2 milióny SHU). Posledne menovaná (spolu s ďalšími podobnými potvorami) dokáže popáliť kožu na ruke aj cez niekoľko vrstiev latexových rukavíc.

Záujem o chilli papričky zo mňa spravil mierneho maniaka, pretože kdekoľvek ideme nosím so sebou na dochutenie malú skúmavku červeného alebo žltého prášku a tí, ktorí ma poznajú sa už prestali čudovať. Manželka vždy v obchode zakrúti hlavou hneď ako ma vidí pri regály s omáčkami. O pár týždňov príde ten čas, kedy v novopostavenom skleníku hrach, špenát, rukolu a reďkovky vystriedajú chilli papričky, ktorých je teraz vyše 60 kusov rôznych odrôd.

Teším sa na všetko možné, čo som si za ten skoro rok vymyslel, že chcem z týchto papričiek vyrobiť, a ktoré všetky recepty chcem vyskúšať. O chilli a úspechoch jeho pestovania si budete na tomto mieste postupom času prečítať ešte viac.